Americká vláda získala desaťpercentný podiel v Inteli

Na základe dohody USA nakúpili približne 433 miliónov akcií Intelu za cenu 20,47 dolára za akciu, čo predstavuje 9,9 percenta firmy. Súčasťou kontraktu je aj päťročný opčný certifikát v hodnote 20 dolárov za akciu na ďalších päť percent akcií, ktorý môže vláda uplatniť, ak by Intel stratil väčšinovú kontrolu nad svojou výrobnou divíziou.

Spolu s predchádzajúcimi dotáciami z programu CHIPS a iniciatívy Secure Enclave dosiahne celková federálna podpora firmy 11,1 miliardy dolárov. Intel sa zároveň snaží dohnať konkurenciu, najmä Nvidiu, ktorá vedie v oblasti čipov pre umelú inteligenciu.

Lutnick: Dohoda je spravodlivá voči Intelu aj Američanom

Trump označil dohodu za „skvelý obchod pre Ameriku aj Intel“ a zdôraznil, že USA za akcie „nezaplatili nič, a ich hodnota je teraz približne 11 miliárd dolárov“.

Krok podporil aj nezávislý senátor Bernie Sanders, ktorý uviedol, že daňoví poplatníci majú právo na návratnosť svojich investícií. Podľa ministra Lutnicka je dohoda „spravodlivá voči spoločnosti Intel aj americkému ľudu“.

Kritici, ako Nancy Tenglerová, generálna riaditeľka spoločnosti Laffer Tengler, však varujú pred nadmerným zasahovaním politiky do súkromného sektora. „Nevidím v tom žiadny prínos pre amerických daňových poplatníkov ani nutne pre odvetvie výroby čipov,“ povedala investorka, ktorá pred rokmi predala svoj podiel v spoločnosti Intel.

Spor o vedenie firmy

Krátko pred oznámením dohody vypukol spor okolo nového šéfa Intelu Lip-Bu Tana. Trump 7. augusta vyzval na jeho okamžitú rezignáciu, keďže podľa neho je v „konflikte záujmov“ pre údajné väzby na čínske firmy.

Republikánsky senátor Tom Cotton deň predtým zaslal list predsedovi predstavenstva Intelu Frankovi Yearymu. V ňom sa pýtal, či spoločnosť preverila Tanove investície v Číne a jeho pôsobenie vo firme Cadence Design Systems, ktorá sa podľa neho nedávno „priznala k nelegálnemu predaju svojich produktov čínskej vojenskej univerzite a k prenosu svojej technológie pridruženej čínskej spoločnosti vyrábajúcej polovodiče bez získania licencií“. Tan bol v tom čase šéfom spoločnosti, zdôraznil Cotton.

Uvedená firma sa nedávno dohodla s americkými úradmi na urovnaní a zaplatí viac ako 140 miliónov dolárov za nelegálny predaj softvéru čínskej vojenskej univerzite.

Cotton varoval, že Tanove väzby môžu ohroziť projekty financované z programu Secure Enclave, ktorý má zabezpečiť bezpečné dodávky čipov pre americkú obranu. Intel reagoval, že Tan aj spoločnosť sú „plne oddaní národnej bezpečnosti USA“.

(ceskenoviny, reuters, jax)